Zaklopte na drevo

Ste poverčiví? Tak zabudnite na imitácie a siahnite po skutočne drevenej podlahe. Drevo vyvoláva v človeku pocit tepla, domácej pohody a je stále veľmi obľúbeným materiálom na výrobu podláh. Ani moderným materiálom a technológiám sa nepodarilo úplne vytlačiť z našich domácností túto klasiku overenú stáročiami . Vývoj však neobišiel ani tento materiál a prispôsobuje ho nárokom súčasnosti.

Drevo je ako prírodný materiál citlivé na vlastnosti prostredia, v ktorom sa nachádza. Najväčší vplyv na drevo majú teplota a relatívna vlhkosť vzduchu v miestnosti. S prijímaním a vydávaním vlhkosti sa mení rozmer dreva – môže napučať alebo zoschnúť. V zime, keď je v byte alebo dome teplo a sucho, má drevo tendenciu zmenšovať sa, a naopak v lete, keď sa zvýši vlhkosť v miestnostiach, rozmer dreva sa zväčšuje. Veľkosť zmien rozmerov závisí aj od druhu dreva – napríklad hrab a buk prechádzajú výraznými rozmerovými zmenami, dub, javor alebo smrek majú lepšiu rozmerovú stálosť. Najlepšie sú na tom niektoré exotické dreviny, napríklad tík, ktoré si získavajú čoraz väčšiu obľubu aj u nás.

Drevená podlaha v kombinácii s neoprénovými pásmi rieši nielen problém so zmenou rozmerov, ale môže byť aj esteticky zaujímavým riešením.

Trvanlivosť drevenej podlahy závisí aj od tvrdosti dreva, z ktorého je vyrobená. Čím tvrdšie drevo, tým menšie riziko poškodenia. A od čoho závisí tvrdosť dreva? Od jeho hustoty. Tú zas ovplyvňuje druh dreva a podmienky, v ktorých rastie. Takže napríklad severská breza, ktorá v chladnom podnebí rastie pomalšie a jej drevo je preto hustejšie, nemá také isté vlastnosti ako breza, ktorá rastie v miernom klimatickom pásme. Tvrdosť dreva sa však dá v súčasnosti výrazne ovplyvňovať vhodnou povrchovou úpravou. Dobré výsledky sa zaznamenali, ak sa nanášaný lak na podlahe vytvrdzoval UV žiarením.

Tvrdosť dreva sa meria ako odolnosť proti vtlačeniu skúšobnou metódou podľa Brinella: oceľová guľôčka sa vtláča predpísanou silou do dreva a meria sa veľkosť jeho deformácie.

Dôležitým kritériom pri výbere drevenej podlahy je aj farba. Vždy je potrebné si pamätať, že drevo je prírodný materiál, ktorého prirodzenou vlastnosťou sú farebné rozdiely a zmeny v čase. Podlaha, ktorá je dlhodobo zakrytá nábytkom, sa môže po presťahovaní farebne odlišovať od nezakrytej časti. Farebnosť drevenej podlahy sa dá ovplyvniť aj použitím farebne tónovaných lakov, olejov a moridiel.

Drevené podlahy podľa konštrukcie delíme na:
• doskové alebo fošňové;
• parkety – mozaikové a kazetové parkety:
o parketové vlysky;
o lamparkety (bez pera a drážky);
• lamelové drevené podlahy:
o viacvrstvové lepené dielce,
o plávajúce podlahy;
• kolíkové a priemyselné podlahy – v minulosti sa používali v strojárenských halách, sú vhodné do interiéru aj exteriéru, dnes si nachádzajú čoraz viac priaznivcov. (Kolíkové podlahy sú podobné kamenným mačacím hlavám, priemyselné sú z drevených hranolčekov lepených na hranu.)

V súčasnosti už existuje možnosť spojiť podlahové kúrenie a drevenú podlahu, hoci drevo je takto vystavené relatívne náročným podmienkam. Preto musí byť systém podlahového vykurovania od certifikovaného výrobcu. Či je vykurovanie teplovodné, alebo elektrické, dôležité je, aby teplota na povrchu neprekročila 27 °C a aby bol vytvorený samostatný okruh s nezávislou kontrolou teploty.

Drevená podlaha z fošní určite nepokazí nijaký interiér. Drevo je veľmi príjemný, pekný a zároveň pomerne praktický materiál, ktorý udržiava podlahu prirodzene teplú a komfortnú. Pocit tepla je spôsobený nízkou tepelnou vodivosťou, takže bosou nohou vnímame drevenú podlahu ako príjemne teplú.

Drevená podlaha nemusí byť iba plávajúca alebo vlysková, aj staré známe fošňové podlahy slávia dnes svoj comeback. Opticky sa dá prispôsobiť akémukoľvek interiéru pri zachovaní príjemných vlastností dreva.