Energia
bez faktúr
Slnko je základnou
podmienkou pre život na Zemi. Dodáva nám vnútornú silu, ale aj radosť
zo slnkom zaliatych dní. V posledných rokoch sa stále častejšie ako
obnoviteľný zdroj energie na výrobu tepla využíva slnečná energia. K
najčastejším spôsobom využitia patria slnečné termické kolektory.
|
Každý
kolektor slúži na iné účely. Dané podmienky, ako aj spôsob využitia určujú,
aký typ treba zvoliť. Na sezónny ohrev vonkajších bazénov je vhodný nekrytý
plastový absorbér alebo plochý neselektívny kolektor. Ploché neselektívne
kolektory možno využiť aj na letný ohrev ohriatej pitnej vody (OPV) v
našich klimatických podmienkach.
Na celoročný ohrev OPV, pre kombinované systémy s ohrevom vonkajších
bazénov a na podporu vykurovania sú potrebné ploché selektívne kolektory.
Pre interiérové bazény, na podporu vykurovania v energeticky úsporných
domoch a na výrobu technologického tepla sú vhodné vákuové kolektory
(ploché, rúrové).
|
Ako
si vybrať
Slnečné kolektory sa vyskytujú v najrôznejších konštrukčných obmenách a
rozdeľujú sa podľa rozličných kritérií. Ak si máme vybrať ten správny,
treba si dôkladne premyslieť, v akom prostredí bude umiestnený.
Základnou podmienkou pre výber je oblasť použitia a vonkajšia teplota.
Uvedieme si základné typy bežne používaných kolektorov.
Nekrytý kolektor (najčastejšie plastový absorbér) sa používa na neveľké
zvýšenie teploty. Je vhodný najmä na sezónny ohrev vody v exteriérových
bazénoch. |
 |
V krajinách
s vysokou intenzitou slnečného žiarenia, napríklad v Grécku, Egypte či na
Cypre sa využíva predovšetkým plochý neselektívny kolektor s jednoduchým
zasklením. S klesajúcou vonkajšou teplotou sa jeho účinnosť rýchlo znižuje,
preto je v našich podmienkach použiteľný najmä na sezónny ohrev OPV a
bazénov v letnom období. V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie
používa plochý selektívny kolektor s jednoduchým zasklením. Aplikuje sa
nielen v systémoch na prípravu OPV či na ohrev bazénov, ale aj na podporu
vykurovania. Ročný energetický zisk v systémoch na prípravu OPV sa pohybuje
zväčša na úrovni 500 kWh/m2.
Na celoročný ohrev vody interiérového bazénu je najvhodnejší plochý vákuový
kolektor, ktorého veľkou prednosťou je, že v sebe kombinuje prednosti
plochých kolektorov a vákua ako tepelnej izolácie. Je vhodný najmä na
aplikácie, kde treba dosahovať vysoké pracovné teploty pri nepriaznivých
meteorologických podmienkach, no vhodný je aj na podporu vykurovania a
technologické účely.
Rúrový vákuový kolektor má vďaka hlbokému vákuu, ktoré tvorí tepelnú
izoláciu absorbčnej plochy v sklenej trubici, najplochejšiu účinnostnú
krivku. V dôsledku zakrivenia trubice má síce menšiu optickú účinnosť, ale
pri zvyšujúcom sa rozdiele medzi teplotou absorbéra a okolitého vzduchu
klesá ich účinnosť najpomalšie. Nevýhodou je výrazne vyššia cena za
jednotku získaného tepla. Tá sa čiastočne kompenzuje vyššími úžitkovými
vlastnosťami a dlhoročnou stabilitou parametrov. Práve vákuum zabezpečuje
ochranu absorbéra pred negatívnymi vplyvmi okolitého prostredia. V
európskych podmienkach tvoria rúrové vákuové kolektory približne 10 percent
z celkovej inštalovanej plochy. Ich najväčším svetovým výrobcom je Čína,
kde tvoria až 80 percent všetkých inštalácií.
Podmienky inštalácie
Na to, aby sa splnili vaše očakavánia ako investora, treba okrem vhodne
zvolenej solárnej techniky zohľadniť a splniť aj niektoré všeobecné alebo
špecifické predpoklady a podmienky na ich inštaláciu a prevádzku. Jednou z
nich je aj inštalácia kolektorov na miesta, ktoré nie sú zatienené okolitou
zástavbou, vegetáciou alebo prírodnými prekážkami. Najvhodnejšia je
orientácia solárnych kolektorov na juh, pričom napríklad odklon 30 stupňov
na západ alebo východ zníži ročný energetický zisk iba približne o 5 %.
Sklon kolektorov voči horizontálnej rovine sa volí v rozpätí 30 až 60
stupňov, pri menšom uhle sa zvyšuje letný výkon a pri väčšom zasa zimný
zisk (treba však mať na pamäti, že v zimnom polroku dopadne na kolektory
asi len štvrtina celoročného prísunu slnečnej radiácie).
V našich klimatických podmienkach sú jednoznačne vhodnejšie systémy s
nútenou cirkuláciou teplonosnej kvapaliny nachádzajúcej sa v kolektoroch,
lebo ich ročný energetický zisk je oproti gravitačným systémom o 20 až 25 %
vyšší. Teplonosná kvapalina musí odolávať teplotám až do –30oC a nesmie
agresívne vplývať na prvky primárneho okruhu. Z ekonomického hľadiska je
výhodnejšie plochu kolektorov mierne poddimenzovať, pretože okrem nich sa
väčšinou využíva ďalší zdroj energie slúžiaci na doohrev. Praxou overená
fyzická životnosť kolektorov je 25 až 30 rokov, čomu by mala zodpovedať aj
životnosť strechy či iného podkladu, na ktorý sa kolektory upevňujú.
Inštalácia solárneho systému je najjednoduchšia a najlacnejšia vtedy, keď
sa s ňou ráta už v projekte stavby alebo keď sa počas výstavby urobí aspoň
základná príprava na jej prípadnú dodatočnú realizáciu.
Pravidlá používania kolektorov
Solárne kolektory sa u nás najčastejšie využívajú na prípravu OPV, na ohrev
bazénov a ako doplnkový zdroj na podporu vykurovania. Na prípravu OPV treba
používať špeciálne solárne vertikálne bojlery s výrazne väčšou
teplovýmennou plochou. V rodinných domoch musíme rátať s plochou 1,2 až 1,5
m2 kolektorovej plochy na jedného obyvateľa, pričom na jeden meter
štvorcový kolektora pripadá 50 až 60 l objemu bojlera. Ekonomické optimum
pri krytí ročných energetických potrieb na OPV je 55 až 60 percent. Z
hľadiska účinnosti a celkového zisku je optimálne nastaviť požadovanú
teplotu OPV na 50 až 55 oC.
|
Určité
normy a pravidlá treba dodržiavať aj pri ohreve bazénov. Na ohrev
vonkajších nekrytých bazénov treba inštalovať kolektory s plochou
rovnajúcou sa 40 až 60 percent plochy bazénu. V prípade interiérových
bazénov bez priameho dopadu slnka sa plocha kolektorov rovná 80 až 100
percentám plochy hladiny, pretože tieto bazény nemajú priame zisky a
všetku energiu im treba dodať ohrevom. Bazény pod transparentnými
krytmi samotné fungujú ako kolektory a v letnom období ich treba,
naopak, chladiť, preto je použitie slnečných kolektorov v tomto prípade
problematické. |
 |
V záujme
spoľahlivosti a úspory elektrickej energie je žiaduce vybudovať samostatný
cirkulačný okruh bazénovej vody cez solárny výmenník so samostatným
čerpadlom. V čase, keď sú v činnosti kolektory, je potrebné zabezpečiť, aby
nebol povolený prípadný dohrev z iného zdroja (kotol ÚK, elektrická
energia). Bazénová voda sa môže priamo prečerpávať iba cez plastové
absorbéry, v prípade kovových kolektorov je nutná inštalácia vhodného (protiprúdového)
výmenníka. Potrebnú kolektorovú plochu možno znížiť o 20 až 30 percent
dôsledným používaním prekrytia hladiny bazéna v čase, keď je mimo
prevádzky.
Na solárnu podporu vykurovania sú vhodné iba objekty s veľmi dobrými
tepelnoizolačnými parametrami a nízkoteplotným vykurovacím systémom
(stenové, podlahové, teplovzdušné alebo výrazne predimenzované konvekčné
vykurovanie). Najjednoduchším a najlacnejším riešením je predhrev spiatočky
pred jej vstupom do kotla alebo rozdeľovača. Aby bol prínos kolektorov pre
ústredné kúrenie dostatočný, nestačia tri či štyri kolektory, ale treba ich
výrazne viac, čo so sebou prináša problém racionálneho využitia letných
tepelných ziskov – zmysluplným riešením je napríklad kombinácia s letným
ohrevom vonkajšieho bazéna. Pre tieto systémy je vhodný väčší uhol sklonu
kolektorov, napríklad 60 stupňov. V rekreačných objektoch so sporadickým
využívaním možno napojiť vykurovací systém priamo na kolektory bez
výmenníka. V posledných rokoch sa presadzujú schémy zapojenia s centrálnym
zásobníkom tepla dostatočného objemu, do ktorého vstupujú okrem kolektorov
aj ďalšie zdroje tepla a napájajú sa z neho všetky spotrebiče.
Miesto inštalácie
V závislosti od účelu využitia a s ním súvisiaceho typu a počtu slnečných
kolektorov treba obvykle riešiť i otázku ich vhodného umiestnenia. Pri ňom
treba zohľadniť dva aspekty – technologický a architektonický. Vo
všeobecnosti sa dá povedať, že technicky možno upevniť kolektory takmer na
všetky druhy sedlových, pultových, valbových či plochých striech s
rozličnými krytinami. Okrem strechy, ktorá je zvyčajne najvhodnejším
miestom na umiestnenie kolektorov, možno ich upevniť na fasádu, balkón, a
to ako prekrytie parkoviska pre automobily, na ploty, vhodne orientované
svahy alebo aj rovný terén. V prípade viacposchodových panelových domov sa
okrem umiestnenia na rovnú strechu ponúka i možnosť zvislého upevnenia na
južnú fasádu. Pri takomto riešení sa síce získa menej tepla v lete, ale o
to lepšie sú podmienky v zimnom polroku. Upevnenie kolektorov na fasádu je
vhodné aj pri nedostatočnej ploche strechy na umiestnenie potrebného počtu
kolektorov pri viac ako štvorpodlažných obytných budovách.
V porovnaní s pálenou a betónovou strešnou krytinou je hmotnosť kolektorov
pripadajúca na 1 m2 menšia. Ani v prípade ľahkých strešných krytín nie je
hmotnosť kolektorov zásadnou komplikáciou, pretože je stále výrazne nižšia
ako výpočtová záťaž od snehu. Dôležitejšia je otázka fixovania kolektorov
proti účinkom vetra, najmä pri inštalácii na rovných strechách a na rovnom
teréne. V závislosti od výšky kolektorov nad terénom môže ísť o stovky
kilogramov záťaže.
Financie – investície – náklady
Cena samotných kolektorov nie je zvyčajne tou najväčšou položkou. Najmä v
prípade menších solárnych zariadení na prípravu OPV tvorí cena kolektorov
30 až 40 % z celkovej ceny zariadenia na kľúč. Majiteľ rodinného domu, v
ktorom býva štvor- až päťčlenná rodina, by si mal na tento účel vyčleniť
približne 100 až 110 tisíc korún. Čím je systém väčší, tým sú nižšie merné
investičné náklady na jednotku získaného tepla. Ročné prevádzkové náklady
tvoria menej ako 0,5 % investičných nákladov a zahŕňajú náklady na
elektrickú energiu na pohon čerpadiel, revízie, výmenu teplonosnej
kvapaliny a bežnú údržbu. Mimoriadne priaznivé ekonomické ukazovatele
dosahujú solárne systémy na ohrev bazénov.
Ekonomické hodnotenie vždy závisí od druhu energie, ktorú kolektormi
nahradíme, od účelu použitia a od požadovaných parametrov. Vo všeobecnosti
sa dá očakávať návratnosť vložených prostriedkov v prípade malých solárnych
zariadení na prípravu OPV v rodinných domoch v priebehu ôsmich až desiatich
rokov. Pri ohreve bazénov je táto doba výrazne kratšia. Návratnosť, a tým
aj ekonomickú zaujímavosť solárnych systémov môže ovplyvňovať štát svojou
dotačnou a daňovou politikou. V tomto ohľade Slovensko zatiaľ značne
zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie.
Ekologické aspekty využitia slnečných kolektorov
Náhradou fosílnych palív a aktívnym využitím slnečnej energie sa redukujú
najmä emisie CO2, ktorý sa podstatnou mierou podieľa na globálnom
otepľovaní Zeme. V súčasnosti sú jeho emisie 30 mld. ton za rok (z toho 75
percent v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu a 20 percent z
lesných požiarov). Ešte v roku 1900 sa z energetickej činnosti ľudstva
dostávalo do ovzdušia iba 2 mld. ton CO2 za rok. Od roku 1990 sa zvýšila
priemerná globálna teplota o 0,7 ºC, následkom čoho stúpli hladiny morí o
10 až 25 cm. Na odvrátenie tohto nepriaznivého vývoja treba zabezpečiť
zníženie emisií CO2 tak, aby nárast teploty pri maximálnej rýchlosti 0,2 ºC
za desať rokov neprevýšil 2 ºC. V súčasnosti môžeme na dosiahnutie tohto
cieľa využiť nahradenie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie,
zvyšovanie energetickej účinnosti a dlhodobé uskladnenie CO2 do vhodných
geologických formácií. Práve pri realizácii prvej možnosti zohrajú významnú
úlohu slnečné kolektory. Kolektor s plochou okolo 2 m2 vyrobí v našich
podmienkach približne 1000 kWh tepelnej energie. V porovnaní so spaľovaním
hnedého uhlia sa znížia emisie škodlivín do ovzdušia o tieto orientačné
hodnoty: CO2 – 400 kg, SO2 – 10 kg, NOx – 0,07 kg, CxHx – 1,2 kg, prach –
1,2 kg.
Energetika a kolektory
Doteraz bola slnečná energetika v porovnaní s fosílnymi palivami
znevýhodňovaná vyššími investičnými nákladmi na jednotku inštalovaného
výkonu. Situácia sa však postupne mení, cena fosílnych palív stále stúpa a
už v dohľadnom čase sa energia získaná z obnoviteľného zdroja energie stane
výhodnejšou. Potenciál slnečnej energetiky je obrovský a na jej aktívne
využívanie kladú veľký dôraz najmä orgány Európskej únie. Podľa oficiálnych
dokumentov sa do roku 2015 očakáva rast v Európe zo súčasných približne 15
mil. m2 kolektorovej plochy na 100 mil. m2.
Podľa kvalifikovaných odhadov je v súčasnosti na Slovensku v prevádzke
približne 55 až 60 tisíc m2 slnečných termických kolektorov. V prepočte na
tisíc obyvateľov výrazne zaostávame za európskymi lídrami, ako sú napríklad
Rakúsko alebo Grécko s viac ako 300 m2 na tisíc obyvateľov.
|